Obyčajný život

Začalo sa to,(a už sme znovu pri začiatku), niekedy,keď som mala jedenásť. Vlastne, pravdupovediac, frajera som mala už aj v škôlke, ale to bolo niečo iné. Zrazu som tých spolužiakov začala vnímať akosi inak. Zaviedla som si aj svoj prvý denníček a našla som si prvý "objekt". No,to som už mala asi trinásť. Boli sme na školskom výlete,okrem nás aj "béčkari". A On sedel v autobuse predo mnou. A prihovoril sa mi. Ešte teraz si viem predstaviť ten jeho úsmev. Veď na prvú lásku sa predsa nezabúda. Hoci to bola láska platonická, bola prvá. Každý deň som vstávala s myšlienkou na ňho. Ako ho uvidím ráno pred školou, ako sa na mňa usmeje na chodbe. Hľadala som ho pohľadom stále. Doma som si napísala do denníčka, koľko razí som ho stretla, kedy sa na mňa usmial. Jáááj, to bol stav, to bol pocit, to boli tie povestné "motýliky v bruchu"... Bola som zaľúbená, prvý krát v živote váže zaľúbená...nuž, a prvý krát aj nešťastná, pretože on, môj Jožko, on ma proste nechcel... Postupne som nachádzala nové "objekty". S najlepšou kamarátkou sme si zaviedli spoločný denník,(zaujímalo by ma, či to mal alebo má ešte aj niekto iný, pretože to fakt bola geniálna vec, striedali sme si ho každý deň, a vždy sme tam písali zážitky a dojmy spoločné, ako aj každá svoje vlastné, robili sme si súťaže,rebríčky, lepili obrázky, ešte aj hádali sme sa cez náš diár, proste bolo to úžasné!!!!!!!), do toho denníka sme si písali o našich nových platonických láskach,kedy sme ich videli,kedy stretli, a stále sme čakali na deň,keď už TO príde. Kedy už bdem mať chlapca, s ktorým budem oficiálne chodiť????? Potom prišiel ďalší veľký "prevrat". Nastúpila som na strednú školu. Hotelovú akadémiu. A otvoril sa mi nový svet. Svet, ktorý sa už približoval k tomu dospeláckemu. A potom to prišlo MOJA PRVÁ SKUTOČNÁ LÁSKA.MôJ PRVÝ CHLAPEC! JA S NIEKÝM CHODÍM!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!